Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR, poskytla Sondám exkluzivní ekonomickou analýzu, která odhaluje závažnou skutečnost, že nezaostáváme za vyspělou EU jen v úrovni nízkých mezd a platů, ale tato propast existuje i v tom, co nám zůstává z našich příjmů po odečtení nezbytných životních nákladů, například na bydlení a energie. Tento rozbor boří mýty o nízkých životních nákladech ve východních zemích EU. (Text autorky zveřejňujeme ve slovenštině, blízkost našich společných problémů je podobná jako naše jazyky.)
V súčasnosti naprieč európskymi krajinami rezonuje silná téma približovania platov zamestnancov východnej a západnej Európy, alebo novších a starších členských krajín Európskej únie. Mnohí skeptici a odporcovia vyrovnávania mzdových rozdielov považujú diskusie a snahy o konvergenciu miezd za utópiu. Pristúpením k Zmluve o Európskej únii sme sa mali stať súčasťou spoločenstva krajín, ktorých cieľom je vzájomná podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity. Jedným zo snáh členských krajín Európskej únie je aj jednotný vnútorný trh a konvergencia medzi krajinami, ktorá sa prejaví aj vo vyrovnávaní rozdielov v otázkach sociálnych a ekonomických. Pokiaľ je jednotný európsky trh spoločný pre všetkých, tak konkurencia postavená na nízkych mzdových nákladoch je ako poskytovanie tovarov či služieb za dampingovú cenu alebo ako tiché uznanie zákonitostí nekalej súťaže.
Rozdeľme si pre potreby nasledujúcej analýzy krajiny podľa výšky čistého príjmu do troch skupín. Prvú nazveme skupinou vyspelých krajín západnej Európy, kde patria napríklad Švédsko, Fínsko, Holandsko, Dánsko, Luxembursko či Švajčiarsko, a priemerný čistý príjem je na úrovni cez 3 600 eur. Druhú skupinu tvoria z pohľadu čistého príjmu rozvinuté krajiny západnej Európy, ako napríklad Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, a čistý príjem je na úrovni takmer 1 900 eur. Poslednou skupinou sú z pohľadu platov tzv. rozvojové krajiny, ktoré sú reprezentované krajinami strednej a východnej Európy a teda aj novými členskými krajinami Európskej únie vrátane Slovenska. V týchto krajinách je priemerný čistý príjem na úrovni necelých 750 eur, čo nie je ani štvrtina príjmov najvyspelejších krajín, a ani polovica rozvinutých krajín Európy. Slovensko dosahuje len tretinu príjmov priemeru Európskej únie. Podobne, prípadne ešte horšie, sú na tom aj ďalšie novšie členské krajiny EÚ.
Podiel miezd vybraných krajín na priemere Európskej únie
Častým a určite logickým a legitímnym argumentom proti výraznej mzdovej konvergencii sú životné náklady obyvateľov jednotlivých krajín a daňové a odvodové zaťaženie. Tak sa teda na porovnanie príjmov jednotlivých skupín krajín pozrime detailnejšou optikou podielu nákladov na bývanie (česky bydlení – pozn. red.) na disponibilnom príjme.
Životné náklady versus príjmy
Náklady na bývanie, ako jedna z najvýznamnejších položiek životných nákladov, sú určite v jednotlivých krajinách odlišné. Nie je však pravidlom, že v krajinách s najvyššími príjmami sú aj náklady na bývanie v percentuálnom vyjadrení tou najväčšou položkou z disponibilného príjmu. Najnižšie náklady na bývanie má Malta, najvyššie má Grécko. Priemer EÚ je 32,9 % a Eurozóny 32,1 %. Spolu s Holandskom, Dánskom, Nemeckom a napríklad Švajčiarskom, teda vyspelými krajinami Európy z pohľadu príjmov, má vysoký podiel nákladov na bývanie z disponibilného príjmu aj Bulharsko, Rumunsko, Česká republika a Poľsko, teda krajiny z bloku s najnižšími príjmami. Náklady na bývanie na Slovensku predstavujú 30,4 % z disponibilného príjmu, čo je len mierne pod priemerom EÚ a Eurozóny. Nižšie náklady na bývanie ako percento z disponibilného príjmu v porovnaní so Slovenskom má zo západnej Európy napríklad Luxembursko, Taliansko, Portugalsko, Francúzsko, Rakúsko alebo Fínsko...
Celý článek naleznete v magazínu Sondy Revue č. 11/2018.
Pro časopis Sondy Revue klikněte na ikonku níže: 